• Okres: Vranov nad Topľou
  

• Mikroregión: Hanušovce nad Topľou
  

• Prvá písomná zmienka: 1212
  

• Nadmorská výška: 240 m.n.m.
  

• Počet obyvateľov: 316
  

• Výmera katastra: 493 ha
  

Medzianky sú najstaršou obcou v Šarišskom regióne. V roku 2012 oslávili 800. výročie prvej písomnej zmienky. Ležia na rozhraní Nízkych Beskýd a Slanských vrchov, v údolí západného prítoku Tople, v nadmorskej výške okolo 240m. Do roku 1948 mali názov Megeš. Kráľ Ondrej II. v roku 1212 daroval kláštoru križiakov v Chmeľove aj megešský majetok pozostávajúci z poli a lesa, siahajúcich na východ až po Topľu. Na darovanom majetku bolo aj sídlisko, lebo časť územia tvorili aj oráčiny. V písomnostiach z 13. až 16. storočia vyskytuje sa pod maďarským názvom Meggyes (Višňové), z ktorého vznikol slovenský názov Megeš. Prvotnosť maďarského názvu je obdobná ako v prípade názvu neďalekého Chmeľovca. Predpokladáme, že aj tunajšie sídlisko vzniklo usadením vojensko-strážnej družiny z iniciatívy uhorského kráľa v druhej polovici 11., prípadne 12. storočia na ochranu pohraničia. Predpokladaný strážcovia stratili svoju pôvodnú funkciu koncom 12.storočia, ale majetok a dedina zostala vo vlastníctve kráľa. Megeš od roku 1212 do roku 1313 patril kláštoru v Chmeľove. Výmenou ho vtedy získal šľachtic Kokoš, syn Rikolfa, ktorý ho v roku 1319 predal ako súčasť panstva Chmeľov šľachticovi Jánovi, synovi Juraja z Drienova. Drienovskí Abovci boli vlastníkmi Megeša ešte aj začiatkom 15. storočia. Neskôr patril zväčša Šošovcom ale aj šľachticom zo Sečoviec, Šemše, Budkoviec a iných. Nepochybne až z iniciatívy šľachtických vlastníkov Megeša tu v druhom - treťom desaťročí 14. storočia postavili gotický kostol, ktorý po neskorších prestavbách stojí až doteraz. Je pravdepodobné, že vtedy sa tu usadili aj noví usadlíci spolu zo šoltýsom a postupne celá dedina prešla na zákupné právo. Šoltýstvo v Megeši jestvovalo aj v 16. storočí. Megešské sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 27 port., takže Megeš bol stredne veľkou dedinou. Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala alebo vymrela. Iní stratili pozemky a stali sa z nich želiari. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov zdanili len od 2,1,5 resp. 1 a 3 porty, pričom v roku 1567 tu hospodárili iba 3 sedliacke domácnosti aj to na polovičných usadlostiach. V uvedených rokoch bolo zdanenie 4,4 a žiadna želiarska domácnosť. Sídlisko v roku 1600 pozostávalo zo siedmich obývaných poddanských domov, kostola, fary a domu šoltýsa. Po úbytku sedliackych domácnosti od polovice 15. storočia nasledovalo postupné znižovanie počtu obývaných domov v sídlisku. Napokon koncom 16.storočia bol Megeš malou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Archeologicky výskum na vyvýšenine zvanej Zámek (kóta 381) asi 1km severovýchodne od Medzianok odkryl zvyšky hradu jestvujúceho v 12.-14. storočí. Z vlastníckej príslušnosti tohto a okolitého majetku, ktorý od roku 1212 patril kráľovi, vyplýva, že hrad postavili z iniciatívy uhorského kráľa v druhej polovici 11. storočia ako jeden z hradov v pohraničí nad blízkou krajinskou cestou vedúcou z doliny Torysa a Sekčova do údolia Tople. Podobnú funkciu mal hrad Tobol – Maglovec nad Kapušanmi, ale najmä hrad Šariš. Povinnosti kráľovských strážcov v Megeši v 11. -12. storočí a funkcia blízkych hradov v 12. storočí navzájom súviseli. Od roku 1212 do roku 1313 hrad nepochybne slúžil križiakom. V 14. storočí za neznámych okolností hrad spustol. Doteraz nie sú známe ďalšie písomné správy o tomto hrade.